Pavel Hoftych: Diskusie nečítam, zo Spartaka chceme vytvoriť silnejší a úspešnejší tím

Pavel Hoftych: Diskusie nečítam, zo Spartaka chceme vytvoriť silnejší a úspešnejší tím

Skúsený 49-ročný český lodivod zasadol na stoličku generálneho manažéra po Viktorovi Blažekovi. Neprichádza do neznámeho prostredia. V Trnave pôsobil ako tréner v sezóne 2011/2012. S mužstvom vybojoval druhé miesto, keď titul Spartaku ušiel o dva body pred MŠK Žilina. O tom, s akými cieľmi a pocitmi prichádza, či ktorí hráči andelov môžu ešte posilniť, prezradil v rozsiahlom rozhovore.

Prichádzate do známeho prostredia, čo sa za ten čas zmenilo?

„Keď som odchádzal , búrala sa posledná tribúna na starom štadióne. Dnes tu stojí nádherný nový štadión. Opakujem to po niekoľkýkrát. Čo sa týka štadióna, od infraštruktúry po jeho okolie, je to najkomplexnejší štadión na Slovensku i Česku. To je asi najväčšia zmena, ktorá sa za ten čas udiala. Štadión je naozaj nádherný.“

V ostatných rokoch ste na Spartak nezanevreli?

„Určite nie! Bol som v kontakte s niektorými ľuďmi a v pravidelnom s majiteľom. Vždy sme sa priateľsky porozprávali. Výkony andelov som sledoval ako za éry Juraja Jarábka tak za Ivana Hucka. Nie však úplne do hĺbky, ale vo všetkých kluboch, v ktorých som pôsobil, mi zostalo mnoho priateľov, takže informovaný som bol dostatočne. Klubové stránky sú taktiež na výbornej úrovni, dá sa tam o veľa veciach dočítať.“

Vnímate váš návrat ako výzvu?

„Ja mám výzvy rád. Nechcem vidieť futbal iba z pohľadu trénera. Vždy som sa zaujímal aj o manažment. Rád som s majiteľom riešil ekonomiku a fungovanie klubu od hlavného tímu až po mládež. Moja mama je účtovníčka, mám k tomu vzťah. Aj počas pôsobenia v reprezentácii som to vnímal skôr ako manažérsku prácu a nie trénerskú. Beriem to určite ako novú výzvu, ovplyvňovať dianie klubu na základe skúsenosti, ktoré som získal ako tréner.“

S akými pocitmi prichádzate?

„Nerobím si ilúzie, že všetko pôjde hladko. Štadión v tejto podobe predbehol, povedzme, aj pripravenosť manažmentu a možno aj majiteľov na to, aby práca odpovedala jeho kvalite. Práce je tu viac ako dosť, budem rád, keby sa nám spoločne, vrátane fanúšikov a ľudí okolo klubu, podarilo posunúť Spartak ďalej. Chceme určite zvýšiť kultúru štadióna, s čím je spojená divácka návštevnosť, ktorá je už teraz v priemere najvyššia na Slovensku. Jednoducho chceme vybudovať v Trnave stabilný klub, nielen vo Fortuna lige, ale aj európskej úrovne.“

Spomínate zvýšenie diváckej návštevnosti. Máte už plán, ako ju zvýšiť a následne udržať?

„Momentálne to je v priemere cez osem tisíc fanúšikov. Od začiatku bola návštevnosť výrazná, no postupom času začala klesať. Reálne je to teda päť až šesť tisíc fanúšikov, vďaka ktorým by sa Spartak zaradil aj v Česku medzi TOP päť klubov. Tá návšteva by inak vyzerala na menšom štadióne. Sedel som so zástupcom fanúšikov, máme dohodnuté stretnutie s ďalšími ľuďmi okolo ultras, ktorí mi sami povedali, že majú rôzne nápady. Hovorím to stále, len dobrý futbal nezaručí plné tribúny. Je to aj o aktivitách smerom k ľuďom, aby sa tešili na štadión a spoločné stretnutia. Budeme sa v tomto smere snažiť o čo najlepšie myšlienky.“

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky človek nevstúpi. Čo vás presvedčilo znova sa upísať Spartaku?

„Keď mi v apríli pred druhou fázou kvalifikácie zavolal majiteľ prvý raz a povedal, že by bol rád, keby som sa vrátil, nebol som z toho nadšený. Vladimír Poór mi však viackrát pomohol. Nakoniec som vyhodnotil, že je to zaujímavá ponuka, tak prečo ju neprijať. Funkcia je úplne iná ako trénerská. Od môjho prvého pôsobenia v malom Ríme som tu nadviazal mnoho kontaktov, išlo teda aj o vzťahovú záležitosť. Inak by som z reprezentácie v tejto fáze neodchádzal do klubu, v ktorom by som nemal dobrý vzťah s majiteľom. Trnava je jediný klub, do ktorého som bol v tejto dobe ochotný odísť. Mal som s tým však mierny problém, keďže sme výborne rozbehli ročník 98. Naposledy sme obsadili tretie miesto na Slovakia Cup-e, vyhrali dva turnaje, jeden v Turecku, druhý memoriál Václava Ježka. Poskladal sa tam výborný tím, ktorý v októbri vstúpi do kvalifikácie o Euro a veril som, že s nimi môžeme byť úspešní. S hráčmi som si vytvoril osobný vzťah a aj pre to ma mrzelo, keď som po roku odišiel. Nakoniec som sa rozhodol, že tá výzva je naozaj veľká a dohodol sa so zväzom, že zmluvu nepredĺžim. Pochopili to, vyšli mi v ústrety a rozlúčili sme sa v dobrom. Na záver som absolvoval skvelú akciu s výberom do dvadsať rokov v Toulone, kde sme v zápase o tretie miesto prehrali s Portugalskom až po penaltách. Záver reprezentačnej kariéry som si teda užil so skvelým tímom a úspechom. Teším sa na trnavské prostredie, viem, že to tu nie je jednoduché.“

Väčšina fanúšikov reagovala na váš návrat pozitívne. Vnímali ste to?

„Keď mám pravdu povedať, vôbec neviem. Nenavštevujem žiadne diskusie. Odporučil mi to jeden z mojich najlepších kamarátov Lukáš Přibyl, ktorý, bohužiaľ, už nie je medzi nami. Až na výnimky, kedy mi je úplne jedno, že si tú náladu pokazím, to dodržujem. Verím, že spoločnými silami docielime to, aby bol Spartak silnejší, lepší a úspešnejší.“

Tlak trnavského prostredia ste zažili už na trénerskej stoličke. Ste pripravený odolať mu aj na tej manažérskej?

„Keď som tu trénoval, bol som v kontakte s miestnou hudobnou legendou Patriotom (úsmev). Mám od neho obe jeho CD. V Toulone som si púšťal jeho pesničku o futbalovom prostredí, kde spieva: „Sme Trnava, nikto nás aj tak nemá rád,“ takže aj to dokazuje fakt, že Trnava je v tomto v slovenskom prostredí špecifická. Nebojím sa, tlak som uniesol na lavičke, samozrejme, ten druhý rok, keď sa nám nedarilo, to bolo nepríjemné. Bral som to však tak, že tréner to v tom zostane vždy sám. Viem, ako to tréneri vnímajú, pre to by som rád čiastočne zobral tlak na seba. Chcel by som byť ten, ktorý pomáha v komunikácii. Všetko na pozitívnej vlne.“

Pár kôl pred koncom uplynulej sezóny prevzala mužstvo legenda trnavského futbalu Miroslav Karhan. Tešíte sa na spoločnú spoluprácu?

„Ja som rád, že tu Miro pôsobí. Každý kto ho pozná vie, že je svojský (smiech). To je však na ňom krásne. Je to legenda nielen trnavského, ale aj slovenského futbalu. Z posledných piatich zápasov vyhral s mužstvom štyri. Hneď po druhom ukázal, že si tú šancu v ďalšej sezóne zaslúži. Dostal ju, okrem neho sa realizačný tím doplnil o skúseného Ivana Vrabca, ktorý viedol ligové mužstvo a Mirovi môže v jeho kariére veľa ponúknuť. Myslím si, že realizačný tím je veľmi silný. Je len na nich, ako sa popasujú s novou sezónou.“

S Trnavou vám vytúžený titul ušiel o dva body. Máte recept na zopakovanie úspešnej sezóny?

„Ono to má stále peknú pointu v tom, že kľúčový zápas v Žiline pískali traja českí rozhodcovia na čele s Matějkom. Dnes pracuje ako skaut v agentúre Zdenka Nehody. Vždy, keď ho stretnem, mu kričím, aký je h*jzel a že nás okradol o titul, pretože ten duel bol všelijaký (smiech). Recept nemám, musíme rešpektovať tímy ako je Trenčín, Slovan, Žilina a tie, ktoré vyskočia hore, napríklad Myjava. Je to o sústredení sa na vlastnú prácu a vytvorení dobrej partie. My však máme mentalitu, vďaka ktorej nedokážeme vytvoriť taký kolektív, ktorý by ťahal za jeden povraz. Priorita je vytvoriť tím, ktorý má šancu po kvalitatívnej stránke a musí ukázať srdce. Poviem to takto, ak bude klub pripravený po všetkých stránkach, titul získame.“

Budete sa snažiť z manažérskej stoličky pripraviť ho po tých všetkých stránkach?

„Chceme klub posunúť ďalej. Poviem to opäť, Trnava je špecifická, v prípade dobrých krokov a úspechu sa tu veľa ľudí nadchne. Musíme sa snažiť o kvalitné posilnenie kádra, aby nám ľudia uverili, že to myslíme vážne.“

Do mužstva prišli dve nové posily, z juniorky sa posunul do hlavného tímu Deket. Má klub v pláne posilniť ďalšie posty?

„Bavíme sa aj s ďalšími hráčmi, ja osobne s Čogleyom. Priorita je, aby prišli posily, ktoré si vyžiada realizačný tím na čele s Miroslavom Karhanom. Oni musia dať požiadavku, ktoré posty potrebujú posilniť. Denne sa bavíme s Mirom a tiež Ivanom Vrabcom. Vieme, ktorí hráči nastúpia do prípravy. Nad niektorými hráčmi stále visí otáznik, napríklad Aldo Baez sa do prípravy zapojí, ale nevieme, čo je s Davidom Depetrisom. Káder budeme doplňovať v rámci možností, bez žiadnych skokov do neznámych vôd. Chceme vsadiť tiež na perspektívu ako je napríklad Hladík, ktorý buď kvalitu ukáže alebo neukáže. To je otázka jeho výkonnosti. Keď niekoho privedieme, tak to bude zaujímavý typ do budúcna a chceme mu dať čas na adaptáciu. V opačnom prípade príde skúsený, ostrieľaný hráč, ktorého každý pozná, ako v zime napríklad Róbert Jež. Nebudeme strieľať „slepými nábojmi“. V Trnave je veľká špecialita odpísať hráča po jednom zápase. Ani ja ako tréner nie som toho schopný tak rýchlo.“

Ako to vyzerá s Borisom Godálom a spomínaným Davidom Depetrisom?

„S prvým menovaným rokuje prezident Dušan Keketi, je to na dobrej ceste. Boris by rád v Trnave zostal dlhšiu dobu. Postavil dom, zabýval sa a cíti sa byť Trnavčanom. Čo sa týka Depetrisa, to je ťažká otázka. Teraz je to hra agentov, či mu vybavia lepší angažmán. Do nejakej finančnej prestrelky sa okolo neho určite nenecháme vtiahnuť. Prišiel Paukner, ktorý nielen na jeseň ukázal strelecký potenciál.“

Na jar dostávali príležitosť aj odchovanci klubu ako Denis Horník či Lukáš Mihálik. Budete stavať tím aj na nich?

„Čo som sa pozeral na súčasný káder, tak gro tímu budú tvoriť slovenskí futbalisti. Trnavskí odchovanci musia mať v tíme zastúpenie. Produkt z výborne fungujúcej mládeže a juniorky, ktorá sa zachránila v druhej lige, sa musí niekde ukázať. Na druhej strane hovorím, že predstava vybudovať úspešný Spartak iba z odchovancov je nereálna. Mužstvo musí byť vyvážené mladými aj skúsenejšími hráčmi, ktorí ich budú ťahať hore. Všetci mladí musia ukázať túžbu dostať sa hore a bojovať o základnú zostavu. S odchovancami chceme pracovať, čoho dôkazom je aj počet, ktorý sa zapojí do prípravy. Výborný príklad je Filip Deket, za ktorého som rád. Kým sa nezranil, videl som ho ako obrovský talent. Počkal si na ďalšiu šancu a je v hlavnom tíme opäť.“

aktuálne na spartak.sk