V Trnave kopol prvý raz do lopty, pomaličky rástol, až futbalovo dospel. Martin Mikovič opúšťa po 26 rokoch svoj domov. Na tri roky sa upísal aktuálne piatemu poľskému tímu Termalica Bruk-Bet Nieciecza. "S nikým som sa nerozišiel v zlom. V Spartaku chcem ukončiť svoju kariéru. Keď sa podarí, vrátim sa aj skôr," sľubuje s úsmevom na tvári.

Ako blesk z čistého neba prišiel v posledný prestupový deň telefonát z Poľska, aby sa zbalil. Kontrakt ho čakal na stole u prezidentky. Martin sa narýchlo rozlúčil a vydal za novým dobrodružstvom.

"Ešte v pondelok doobeda som o ničom nevedel, až poobede mi zazvonil telefón a začalo sa to riešiť. V utorok ráno si ma už zavolala prezidentka klubu. Oznámil som to priateľke, v jej hlase bolo počuť, že sa teší, poplakala si. Otec pracoval, utekal som za ním a maminu som zastihol doma, s ňou som plakal už aj ja. Zbalil som si najhlavnejšie veci a odišiel do Poľska. Akurát s bratom som sa nestihol rozlúčiť," opísal prvé momenty po prestupe Martin Mikovič.

Tvrdý boj o hlavné mužstvo s trpkým debutom

Dnes už je skôr rarita ako samozrejmosť, že sa odchovanec prepracuje od prípravky cez všetky kategórie až do hlavného mužstva. Podobný prípad je azda len terajší tréner Miroslav Karhan. Mikovičovi nedal nikto nič zadarmo, pre jeho útlu postavu si neraz vypočul, že na profesionálny futbal nie je vhodný. Nezastavilo ho to.

"(Úsmev). Je to tak, doslova som si prešiel všetkými kategóriami, ani jednu sa mi nepodarilo preskočiť. Od začiatku som obdivoval hráčov ako Ujlaky, Kožuch či Poljovka. Veľmi mi pomohli dva roky v béčku, tréner Zelenský s asistentmi či už Ujlakym alebo Kožuchom mi dali veľa. Vďaka tomu som sa mohol vžiť s mužským futbalom. Vždy bolo pre mňa na prvom mieste hrať za hlavné mužstvo Spartaka, čo sa nepodarilo každému. Z našej športovej triedy len dvom chalanom, Martinovi Guldanovi a mne," pokračuje v spomínaní Mikovič.

Vysneného debutu v hlavnom mužstve sa dočkal v roku 2010. Ako hovorí, na ten si musí pamätať každý futbalista. Po ňom si pripísal 155 ligových štartov, v ktorých nastrieľal 26 gólov. V Európskej lige nastúpil v 23 stretnutiach, radoval sa z ôsmich presných zásahov.

"Na prvý zápas sa veru nezabúda. S mužstvom som trénoval dva dni a tréner Malatinský ma postavil do základnej zostavy. Žiaľ, ešte v prvom polčase som sa proti Senici zranil a musel striedať, dokonca sme prehrali. Bol to trochu trpký začiatok. Neskôr prišla herná odmlka pod trénerom Radolským. Keď mužstvo prevzal Pavel Hoftych, poslal ma do béčka, až na konci jesene mi dal opäť príležitosť. Následne sme hrali o záchranu s trénerom Ekhardtom. Neskôr, za trénera Jarábka som hral takmer pravidelne," obzrel sa za svojim pôsobením rýchlonohý ofenzívny hráč.

Chýba mu len titul

V drese Spartaka Trnava zažil takmer všetko. Vzostupy, pády, radosti z víťazstva, ale i smútok z prehry. Rok viedol mužstvo s kapitánskou páskou na ľavej ruke. Na najvyšší stupienok sa mu však vystúpiť nepodarilo.

"Nezahral som si akurát finále pohára. Bojoval som s chalanmi o titul, ale aj o záchranu. Keď sa na to pozerám teraz, bola to asi zhoda náhod, že všetko do seba zapadlo. Nakoniec mi ako jediný chýba naozaj iba titul," dodá Miki, ako ho prezývajú kamaráti a spoluhráči.



Ako rodený Trnavčan sa nikdy netajil tým, že si užíva súboje proti najväčšiemu rivalovi, bratislavskému Slovanu. Posledný odohral na jeseň, keď Spartak zvíťazil gólom Tambeho 1:0.

"Derby už ale nie je to, čo kedysi. Ani fanúšikovia nechodia v takom počte. Určite rád spomínam na domáce víťazstvo 4:0 či keď sme proti belasým prehrali, ale napriek tomu nás fanúšikovia po zápase vytlieskali. Vtedy hral aktívne ešte tréner Karhan. Priaznivci videli, že sme dali do toho všetko. Nezabudnuteľný je aj otvárací súboj proti Žiline na novom štadióne. Vylúčili nám hráča, no vyhrali sme 2:0. Povzbudzovalo nás viac ako trinásťtisíc fanúšikov," spomína ďalej s úsmevom Martin.

Spartak bude mať vždy prednosť

Martin Mikovič sa viackrát v rozhovoroch vyjadril, že v 26 rokoch cíti potrebu vyskúšať niečo iné, získať nový impulz. Z Poľska sa mu ozvali už skôr, no po rozhovore s majiteľom usúdil, že Górnik Zabrze nie je vhodná voľba. O rok na to ponuke z Termalica Bruk-Bet Nieciecza už neodolal.

"Za Trnavu budem bojovať vždy. Niektorí ľudia mali pravdu v tom, že posledný polrok z mojej strany nebol futbalovo ideálny. Poviem to zjednodušene, človek tu dosiahol všetko, chýbala mi motivácia. Niekoľko zápasov na jeseň bolo zlých, nechcem sa vyhovárať, všetko malo svoje príčiny. Potešili ma pozitívne reakcie ľudí na môj prestup. Vždy mohli vidieť, že nie som žiadny Messi, no na ihrisku som nechal všetko a nevypustil ani jeden súboj," hovorí ako vždy otvorene Mikovič.

Dvere v Spartaku sa mu nezavreli. Aj zo slov generálneho manažéra Pavla Hoftycha cítiť, že keď bude Martin Mikovič chcieť, vždy sa môže domov vrátiť. Rovnako to cíti aj samotný hráč.

"Na Trnavu nezanevriem. Niečo málo (úsmev) som v tom klube odmalička prežil. Milujem klub aj mesto. Keď bude možnosť, určite sa vrátim. Na Slovensku by som sa inému tímu neupísal," sľubuje univerzálny ofenzívny hráč.

Pomáha Pleva, prvé dni trávi na hoteli

V úvode nového dobrodružstva pomáha odchovancovi Spartaka Dalibor Pleva, ktorý je v Poľsku šesť rokov. Okrem neho sa Martin v kabíne stretne s ďalšími štyrmi Slovákmi, Patrikom Mišákom, Romanom Gergelom, Samuelom Štefánikom a Dávidom Gubom.

"Určite som rád, že sú tu. Bude sa mi ľahšie dýchať. Bez nich by mi aklimatizácia v neznámom prostredí trvala dlhšie. Keď budem potrebovať, pomôžu mi vybaviť mobil či účet. Viem, že sa na nich môžem spoľahnúť," potešil sa početnej, slovenskej enkláve v Termalice.

Momentálne Martin býva na hoteli. V najbližších dňoch by si rád našiel vlastné bývanie v neďalekom Tarnove, odkiaľ hráči dochádzajú na tréningy. Mimochodom, Nieciecza je malá obec, žije v nej niečo málo cez 700 obyvateľov.

"Premýšľal som, že si priveziem aj priateľku, prezidentka mi to dovolila. Vždy je však lepšie, keď príde do vlastného, aby sa mohla udomácniť a doniesť svoje veci. Byt je podľa mňa najdôležitejší, od toho sa odvíja pohoda. Zvyšok sú maličkosti," myslí si 26-ročný rodák z Linčianskej.

V najbližšom období sa chce učiť poľštinu

V novom klube toho zatiaľ veľa nestihol. V priebehu dvoch dní absolvoval lekárske testy, podpísal zmluvu a pozrel si domáci stánok, ktorý klub vybudoval len nedávno. Má kapacitu 4 666 divákov.

"Špecialista sídli za Krakovom, takže mi to trvalo niečo cez dve hodiny. Po príchode na štadión som sa prezliekol a stihol zapózovať klubovým fotografom. Vyfasoval som dokonca veľké veci, trochu to na mne viselo, ale v najbližších dňoch mi dajú všetko na mieru," smeje sa Martin Mikovič.

Najbližšie ciele má jasné.

"Chcem sa určite čo najskôr naučiť futbalové výrazy. Keď s niekým komunikujem pomaly, rozumiem, no neviem odpovedať. Konkurencia je tu veľká, viem, že sa to nepodarí zo dňa na deň, ale rád by som sa prebojoval do základnej zostavy. Išiel som sem aj preto, aby som zistil či na to mám, alebo nemám," uviedol na záver Miki.

Martinovi želáme v novom pôsobisku veľa úspechov!