Alojz FANDEL oslavuje sedemdesiatku

Alojz FANDEL oslavuje sedemdesiatku

Neodmysliteľnou súčasťou majstrovskej Trnavy na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia bol aj stredopoliar Alojz Fandel. Tento rodák z Gáne (27. 7. 1947) veľmi účinne dopĺňal pracovitú včeličku Antona Hrušeckého a špílmachra stredu poľa Ladislava Kunu.

Bol pri všetkých piatich majstrovských tituloch, hoci pri tom prvom len ako náhradník v širšom kádri a do zápasov nezasiahol. V lige zohral 250 stretnutí a dal 24 gólov (z toho za Spartak 204/21).

Do Spartaka prišiel pomerne neskoro, až ako 13-ročný, zásluhou vedúceho žiakov pána Hudeka, ktorý bol holič a zháňal vhodných žiakov. Od mala hrával futbal na ekonomickej škole (dnešná SPŠ dopravná). Trénoval ho Valér Švec a hneď po roku (1961) vybojovali titul majstra republiky na tradičnom turnaji v Přelouči. Ďalej ho trénovali Mikuláš Baxa, Martin Blažo, v béčku František Gažo, v lige Anton Malatinský, Ján Hucko, Valér Švec, Milan Moravec, Viliam Novák, v Dukle Praha Josef Masopust a v ČH Bratislava Justín Javorek.

V áčku Spartaka začal na jeseň 1966 v Stredoeurópskom pohári v Budapešti proti Honvédu (1:1) na ľavom krídle namiesto Dušana Kabáta. Nasledoval ligový zápas doma proti Tepliciam (výhra 3:0), v ktorom strelil svoj prvý ligový gól. Bol to posledný zápas jesene, po ktorom boli ako líder ligy na zájazde v Iráne. Po návrate mal zdravotné problémy, preležal týždeň v nemocnici a nakoniec ho museli operovať na slepé črevo. Vypadol z mužstva, no jeho cieľom bolo dostať sa do základnej jedenástky. Potreboval zlepšiť obratnosť a rýchlosť, a tak chodieval potajme behávať do Kamenného mlyna. Každý ligový zápas bol preňho zážitkom, v Trnave v tom čase chodilo na ligu vyše 20 tisíc divákov. Výborné duely boli s pražskými klubmi (Sparta, Dukla, Slavia, Bohemians) i derby so Slovanom. Osobne strážil Jokla a veru mu poriadne „znechutil” futbal. Všetky získané tituly boli krásne, aj keď ten posledný piaty bol už taký všedný, samozrejmý. Žiaľ, odvtedy Spartak nezískal ani jeden! Pekné spomienky má aj na 5-týždňový zájazd do Mexika, Peru a Venezuely na začiatku roka 1970. Dokonca za najkrajší gól zájazdu označili jeho gól, ktorý strelil z 20 m reprezentačnému brankárovi Peru v Lime pri remíze 1:1 pred vypredaným hľadiskom.

V Spartaku si najlepšie rozumel s rovesníkmi Varadinom, Bôžikom a Valentovičom, spolu i bývali na zájazdoch. Starší hráči v kádri ich dobre prijali, ale v zápasoch i tréningoch museli poctivo makať. Po zápasoch sa stretali so svojimi ženami a chodili na spoločné večere, čo mal na starosti vedúci mužstva Anton Krejčí. Tonibáči im dovolil aj jedno pivo. V Dukle Praha si najlepšie vychádzal s exspartakovcom Rudom Pšurným a žilinským Gerhátom. Dobrým parťákom bol aj brankár Ivo Viktor. V ČH sa priatelil i býval s dnes už nebohými Jurajom Szikorom a hádzanárom Mariánom Hirnerom.

Za Spartak zohral aj 15 stretnutí v pohároch UEFA. Dva zápasy stoja za zmienku. Na jeseň 1970 po domácej výhre 2:0 prehrali v odvete v Marseille s Olympique 0:2 a o postupe rozhodovali penalty. Fandel jediný nebol úspešný, ale Kabát rozhodujúcu dal. Zo štadióna sprevádzala Trnavčanov polícia a všetci ležali na podlahe autobusu. Aj rok predtým zažili spartakovci niečo podobné v Istanbule. Z PEM síce vypadli neregulárnym žrebom (penalty sa ešte nekopali, o všetkom rozhodovala minca, no ktorá strana padla, nik nevidel!), ale odchod zo štadióna Galatasaray bol veľmi ťažký. Už na kabíne mali po zápase rozbité okná... Na víťazné zápasy má však Lojzko – Luigi pekné spomienky.

Napriek tomu, že sa snažil vojenčine vyhnúť, lebo už bol ženatý a mal syna, nepodarilo sa mu to. V pražskej Dukle bol jeden a pol roka (sezóna 1973/74 a jeseň 1974), pod vedením trénera Masopusta získali 2. miesto a hrali Pohár UEFA. S Duklou bol aj na zájazde v Thajsku a Singapure. Na jar 1975 hral za ČH Bratislava v 1. SNL a v lete sa vrátil do Trnavy.

Čo sa týka reprezentácie, bol v širšom kádri, no pri silnej konkurencii (Kuna, Pollák, Daňko a ďalší) si v oficiálnom zápase nezahral. V roku 1970 bol na Mini Cupe v Brazílii, v kádri bolo sedem Trnavčanov. Tu hral v neoficiálnom zápase proti Juhoslávii (1:2). S Brazíliou uhrali 0:0, v tom čase tam bol karneval. Za levíčatá do 23 rokov odohral 3 zápasy. Pre vek už ďalej nehral, nakoniec boli majstri Európy 1972, ale po finále si na nich nik nespomenul...

V Trnave skončil s aktívnou činnosťou v lete 1979, krátko bol ešte v Hlohovci a v roku 1981 robil rok asistenta Kamilovi Majerníkovi v Spartaku. Potom prešiel k trnavským žiakom a získal s nimi titul majstra ČSR 1982 po výhre nad ostravským Baníkom 3:2. Z kádra to najďalej dotiahli Milan Malatinský a Rolo Praj. Trénoval aj mladší dorast Spartaka, neskôr seniorov v Hlohovci, Senici (2x), Seredi, Rimavskej Sobote a so Štúrovom postúpil do 2. ligy. Dva roky pôsobil i v Saudskej Arábii, s Al Nahda postúpil do I. ligy, tu ho však nahradil brazílsky tréner, ktorého po 2 mesiacoch vyhodili! Druhý rok trénoval celok Madar a skončili tretí. V sezóne 2004/05 vybojoval so žiakmi Spartaka opäť titul majstra Slovenska, v kádri hrali aj Ivanovič a Tomáš Hanzel. Pri trnavských mládežníkoch pôsobil do roku 2012. V súčasnej dobe je na dôchodku a po úspešnej operácii kĺbov sa pohybuje už bez oporných palíc.

K jubileu Luigimu srdečne blahoželáme a do ďalších rokov mu prajeme ešte veľa dobrého zdravia!

aktuálne na spartak.sk