Ofenzívu Spartaka Trnava doplnil fanúšikom známy zakončovateľ DAVID DEPETRIS. Skúsený 30-ročný rodák z argentínskeho San Jorge obliekal naposledy dres tímu Club Atlético Sarmiento, kde bol na hosťovaní z Huracánu. Ďalšou posilou je 24-ročný MUSEFIU ASHIRU, ktorý prichádza zo Zbrojovky Brno.

Do malého Ríma sa vracia po takmer troch rokoch. V sezóne 2015/2016 nastrieľal pätnásť presných zásahov. V samostatnej slovenskej lige má na konte vo farbách andelov viac iba Ľubomír Luhový (16). Depetris sa dohodol na kontrakte do konca aktuálneho ročníka, s následnou ročnou opciou.

Po takmer troch rokoch budeš hrať opäť na Štadióne Antona Malatinského. Aké pocity prežívaš?
„Iba pozitívne. Chcel som sa vrátiť. Teší ma, že sa to podarilo. V kabíne je stále niekoľko chalanov, ktorých poznám a tiež ľudia okolo klubu zostali rovnakí. Pocity sú tak dobré. Myslím si, že také zostanú po celý čas, ktorý budem v Spartaku.“

Ako prišlo k tvojmu návratu?
„Už dávnejšie som premýšľal nad návratom na Slovensko – bližšie k rodine. Ostatných šesť mesiacov som bol v Argentíne bez nich, sám. Chcem byť s nimi. Keď sme nadviazali kontakt s vedením Trnavy, hneď sa mi uľahčilo rozhodovanie. Povedal som im, že idem a spravil všetko pre to, aby som ukončil hosťovanie v predchádzajúcom klube. Naozaj ma teší, že si to všetko sadlo do takejto podoby a dnes tu sedím s vami.“

Červeno-čírnych si opúšťal s pätnástimi strelenými gólmi. S akými cieľmi sa vraciaš?
„Ciele sú v prvom rade kolektívne. Je tu stále šanca zabojovať o prvú šestku. K naplneniu nás čaká porcia štyroch stretnutí. Cieľ je jasný. Na druhej strane, sme tiež vo štvrťfinále Slovnaft Cup-u. Musíme sa prebojovať do finále a chcieť ho vyhrať. Krátkodobým cieľom sú nastávajúce štyri duely. Rozhodnú, v ktorej polovici tabuľky budeme hrať. Verím, že to bude prvá časť.“

Tri roky je dlhá doba. Spartak odvtedy získal majstrovský titul po 45 rokoch a následne sa predstavil v skupine Európskej ligy. Čo sa zmenilo u teba?
„Do Argentíny som si išiel splniť sen, ktorý som odmalička sníval – hrať tamojšiu najvyššiu súťaž. Podarilo sa. Hrával som, strieľal góly. Dokonca som nastúpil na štadióne mužstva, ktorému fandím od malého chlapca – Racing Club. Strelil som im gól, bol to veľký zážitok. Priznám sa, že som sa viac pozeral okolo ako sústredil na súboj. Viem o nich všetko – históriu, chorály, fanúšikov... Dosiahol som svoj sen. Bol som i bližšie k otcovi, s ktorým som mohol tráviť čas, videl ma naživo v akcii. Potreboval som sa však vrátiť naspäť na Slovensko, za rodinou. Myslím, že to je najdôležitejšie, aby sme boli všetci spolu.“

Aké to bez nich bolo?
„Šesť mesiacov nebolo vôbec jednoduchých. Mám dve malé deti, prišiel som o čas, v priebehu ktorého rástli. Bol som profesionál, do tréningov a zápasov som dával vždy maximum. Ťažké bolo, keď som sa vrátil domov a nevidel ich tam. Počas Vianoc sme mali pätnásťdňovú pauzu. Strávili sme ich spolu. Vtedy som začal premýšľať, či sa mi oplatí vrátiť sa do Argentíny a byť bez rodiny. Rozhodol som sa, že končím. Keď prišla príležitosť hrať opäť za Spartak a bolo rozhodnuté.“

Mal si aj iné alternatívy?
„Nie, pretože po tom, čo som sa skontaktoval so Spartakom, som nič ďalšie neriešil. Urobil som čo bolo v mojich silách, aby som sa sem vrátil. Hneď som im povedal, že áno. Budem úprimný, nebolo to ľahké, veľa som sa rozprával s trénermi i prezidentom klubu. Nikto nechcel, aby som odišiel. Nakoniec to vyšlo.“

Vraciaš sa do známeho prostredia. Vnímaš to ako výhodu?
„Áno, ide o dôležitú vec. Ak by som mal ísť niekam, kde nepoznám ľudí či hráčov s mestom, nebolo by to ono. V Trnave som hral, ako som spomínal, ľudia okolo klubu sa nezmenil, zostali aj niektorí chalani.“

Za ten čas sa tu obmenilo množstvo futbalistov. Kto zostal z tvojich bývalých spoluhráčov?
„Vrátil sa Marek Janečka, spolu s ním je tu Matúš Čonka. Premýšľam... to je asi všetko, zvyšok sa vymenil (smiech). Napriek tomu, poznám sa s Erikom Grendelom, keďže sme proti sebe hrali, rovnako s niektorými ďalšími chalanmi.“

Nemáš ambíciu prekonať tých 15 gólov?
„(Úsmev). Bolo by to vynikajúce. Vtedy sa mi to podarilo v priebehu 22 zápasov, ak ma pamäť neklame. Budem sa snažiť čo najviac pomôcť mužstvu aj teraz. Neprichádzam s číslom, ktoré by som chcel naplniť. Jednoducho pôjdem do každého stretnutia s cieľom skórovať.“

Niektoré veci sa nemenia, ako napríklad tvoje číslo na drese. Máš k nemu špeciálny vzťah?
„Presne tak, oblečiem si znova číslo 22. Mal som ho prvýkrát v Spartaku, darilo sa mi s ním. Chcel som ho aj v Argentíne, ale už bolo obsadené.“

Po odchode do Južnej Ameriky si zostal Spartaku verný?
„Určite. Každý klub, v ktorom som pôsobil, neustále sledujem. Zvyčajne výsledky, ale keď sa mi dá, pozriem si aj zápasy. V lete som bol tu na štadióne pozrieť súboj s Legiou. Videl som zisk majstrovského titulu, aj duely Európskej ligy. Bol som hrdý, že môžem v Argentíne povedať, za aký tím som hral a strieľal góly.“

ZMLUVU PODPÍSAL AJ MUSEFIU ASHIRU

Spartakovci v rovnaký deň získali aj 24-ročného krídelníka Musefiuho Ashiru. Prichádza futbalista, ktorému je Slovensko dôverne známe, hrával v Tatrane Prešov aj Dunajskej Strede. Naposledy pôsobil v Zbrojovke Brno, odkiaľ vedú jeho ďalšie kroky do Trnavy. Kontrakt s andelmi znie do konca aktuálnej sezóny, s následnou ročnou opciou.

Príchod Ashiruho si pochvaľuje aj tréner Michal Ščasný. "Je to rýchly a dynamický futbalista, ktorý je pre obranu súpera nebezpečný. Mal hlavne výborné obdobie v Prešove, teraz vidím na ňom, že ma obrovskú chuť do futbalu. V krídelných priestoroch môže byť pre nás prínosom."