Marek Janečka: Takýto rok sa nebude opakovať pravidelne. Musíme si to všetci vážiť

Marek Janečka: Takýto rok sa nebude opakovať pravidelne. Musíme si to všetci vážiť

Do Spartaka sa v zime vrátil tretíkrát. Klubu prišiel pomôcť v „krízovom“ režime. S kapitánskou páskou na ľavom rukáve nakoniec zodvihol nad hlavu Slovnaft Cup a o dva týždne neskôr doviedol mužstvo k záchrane v najvyššej súťaži. Skúsený futbalista a najmä univerzál približuje v rozhovore svoje pocity z uplynulého obdobia.

Do malého Ríma si sa v zime vrátil po tretí raz. Je to najkrajší návrat?
„Neviem, či najkrajší, neberiem to tak. Vrátil som sa v 35 rokoch, v najskúsenejšom veku. Mám skúsenosti s českým i našim futbalom. Označil by som ho teda za najskúsenejší návrat.“

Prichádzal si so slovami, že v aktuálnej situácii chceš klubu pomôcť. Podarilo sa?
„Na začiatku sa všetci vyjadrovali, že Spartak Trnava bude len ťažko hrať v skupine o titul. Jediná možná cesta do Európskej ligy bola cez pohár. Tú sme splnili. Potrebovali sme sa zachrániť, čo sa nám taktiež podarilo. Máme pokoj a sme spokojní. Môžem tak povedať, že áno.“

Čo pre teba znamená zisk Slovnaft Cup-u?
„Na najvyššej úrovni ide pre mňa o prvú trofej. Doteraz som zažil iba postupy do najvyšších súťaží či už nás na Slovensku alebo Česku. So Spartakom som skončil tretí, zahral si predkolá Európskej ligy. To bol doteraz môj najväčší úspech. Zisk Slovenského pohára prekonal prvého mája všetko.“

Je táto prvá trofej o to cennejšia, že si ju získal v drese klubu tvojho srdca?
„Je jediná, takže áno. Som rád, že prišla práve v Trnave. Získala sa po roku, v ktorom Spartak vybojoval majstrovský titul a zahral si skupinu druhej najprestížnejšej klubovej súťaže v Európe. Dianie som sledoval ako fanúšik. Teším sa, že to môžem prežívať ako hráč. Cez víkend sme sa zachránili, som spokojný.“

V mixzóne, s pohárom v rukách, si novinárom povedal, že je to prvý a možno posledný. Naznačoval si niečo?
„O mesiac budem mať 36 rokov. Neviem, čo ma bude ďalej čakať. Mám platnú zmluvu, cítim sa na to, aby som hral futbal i naďalej. Končiť určite nechcem. Veľakrát som však zdôraznil, že keď budem sám cítiť, že nemôžem, tak skončím. Všetko záleží od zdravotného stavu. V kariére som, našťastie, nikdy nemal vážnejšie zranenie. Musím si zaklopať. Čo sa týka kondičnej stránky, taktiež nikdy neboli problémy. Som presvedčený, že futbal budem ešte hrať.“

Všetky tie veľkolepé oslavy si sledoval, ako hovoríš, v televízii. Teraz si ich priamo zažil na ihrisku. Aké boli?
„Oslavy titulu boli väčšie, pretože pokračovali v meste a okolí. Samozrejme, fanúšikovia sa tešili. Po dlhom čase vyhral Spartak ligový pohár. Bolo tam množstvo emócií. Nič z toho ma neprekvapilo. Tešil som sa s nimi. Zvíťazili sme po dramatickom finále. Je pekné získať pohár a zaistiť si pohárovú Európu pre budúcu sezónu. Na druhej strane, nemenej mi robí radosť tiež záchrana po víťazstve s Podbrezovou.“

Finále dalo zabrať nejednému fanúšikovi Spartaka. Stratili ste trojgólové vedenie. Čím si to vysvetľuješ?
„Chyba bola, že sme krátko po našom treťom góle rýchlo inkasovali a začali sa báť o výsledok. V hlavách vznikla panika. Žilina nám strelila tri presné zásahy zo štandardných situácií. Druhý prišiel po jednej neodvrátenej. Priznám sa, že za stavu 3:3 som začal mať strach aj ja, aby sme nedostali ďalší gól, pretože som videl, že sme psychicky dole. Naopak, súper pridal na obrátkach. V predĺžení sa to ustálilo, ani jeden z nás nechcel urobiť chybu. Dospelo to až do penaltového rozstrelu.“

Ten ste zvládli bravúrne. Kľúčovú úlohu zohrali skúsenosti či charakter?
„V predĺžení hrala Žilina rovnako ako my – aby neinkasovala. Vystriedala, začali hrať na troch stopérov, kraje posunuli vyššie. Mohlo sa zdať, že chcú so zápasom niečo urobiť. Nespomínam si ale, že by mal niekto vážnejšiu príležitosť. Penalty sú ťažko o skúsenostiach. Je to o danej situácii a najmä, ako sa s tým jednotlivec vyrovná v hlave.“

Na predzápasovej tlačovke si dostal otázku, či si poverčivý. Spartak hral svoje trináste finále Slovenského pohára. Odpovedal si, že trinástku vnímaš ako šťastné číslo.
„Áno, povedal som, že ako kedy. Trinástku nepovažujem za nešťastné číslo, považujem ju za šťastné. Asi sa to potvrdilo, že je to v mojom prípade pravda (úsmev).“

Stihol si záver úžasného, úspešného a nezabudnuteľného roka v podaní Spartaka. Čo dodať?
„Za ten rok sa tu toho udialo naozaj dosť. Ako som spomínal, získal sa titul, vybojovala skupinová fáza Európskej ligy a v nej sedem bodov. Fantázia. Nakoniec sme držiteľmi Slovnaft Cup-u. Pre Trnavu ako klub, po všetkých tých rokoch, keď sa snažila získať titul či pohár, je to úžasné. Nie som si istý, že niektorí ľudia dokážu toto všetko oceniť. Fanúšik v malom Ríme je náročný, čo je v poriadku. Na druhej strane, musí byť i pokorný a povedať si, že sa to nemusí opakovať pravidelne. Niečo takéto sa ani nebude. Musíme si to vážiť. Vieme, aká je situácia v slovenskom futbale. Nie sme klub, ktorý by sa každý rok tešil z titulu alebo pohára. Mali by sme byť vďační a naozaj si posledný rok vážiť.“

Ligovú príslušnosť ste vybojovali tri kolá pred koncom sezóny. Prečo to v lige nešlo podľa predstáv?
„Už stretnutie v Senici, kde sme nastúpili po finále pohára ukázalo, že je len o tom, či sme v hlavách fyzicky unavení alebo nie. Všetci sme cítili, že to nie je ono. Polčas sa skončil 0:0, rovnaký výsledok svietil na tabuli po 78. minúte. Mohli sme to v pokoji uhrať s bodom a nemuseli sa strachovať. Tri body by nám stačili. Bolo to v našich silách a podarilo sa. Oveľa horšie sa musia cítiť Zlaté Moravce, Trenčín či Podbrezová. V sobotu sme na ihrisku ukázali, že chceme byť v lige aj v budúcej sezóne. Teraz si spoločne užijeme koniec ročníka.“

Odmenou za všetku tvrdú prácu sú letné predkolá Európskej ligy?
„Jednoznačne. Preto sme chceli vyhrať pohár. Spartak má každý rok záujem hrať skupinu jednej či druhej súťaže. Má veľkú a bohatú históriu. Čaká nás nesmierne náročná cesta, štartujeme už v prvom predkole. Niekto si povie, že máme výhodu v podobe nasadeného celku. Ja to tak nevnímam. Tímy, ktoré sú tam, niečo vo svojich ligách dokázali, ukazovali kvalitu. Nebudú zlí. Viackrát som zažil, že práve tieto „menšie“ kluby sú oveľa nepríjemnejšie ako favoriti so zvučnejším menom.“

aktuálne na spartak.sk