Finále 50. ročníka Slovnaft Cup-u bude akousi reprízou toho spred 33 rokoch, ktoré sa hralo v Prievidzi (14.5.1986, pozn. red.).

Na Hornej Nitre videlo päťtisíc divákov jeden presný zásah. Pred koncom stretnutia ho strelil Atila Belanský a andeli sa radovali z tretieho pohárového triumfu. Celkovo majú na konte päť Slovenských pohárov.

„Tieto pohárové stretnutia sa hrajú na jeden zápas. Ani vtedy sa nehral veľmi otvorený futbal, skôr sa vyčkávalo, kto spraví chybu. Nakoniec sme boli šťastnejší a vyhrali 1:0. Pred koncom súboja rozhodol Belanský a mohli sme sa tak tešiť z pohára. Následne sme vyhrali tiež Československý pohár, ktorý sa hral proti Sparte v Jelšave. Po riadnom hracom čase bol stav nerozhodný 1:1, rozhodli sme až v penaltovom rozstrele. Bol to taký pekný dvojitý úspech,“ uviedol Vladimír Ekhardt. Bývalý kormidelník Spartaka sa v oboch spomínaných zápoleniach predstavil.

Spartakovcov k primátu doviedol Stanislav Jarábek. Na ihrisku nastúpili: Vlasto Opálek – Ján Gabriel, Peter Mrva, Ivan Hucko, Marián Kopčan – František Klinovský, Alexander Cabanik, Vladimír Ekhardt – František Broš, Pavol Burdej, Belanský.

„Spomienky sú pekné, keďže sme vyhrali 1:0. Bol to vyrovnaný duel. Myslím si, že korektný. Žilina vtedy ešte nebola tak dominantná ako teraz. Malo to náboj. Momentálne sú Žilinčania veľmi kvalitným súperom. Priznám sa, že na jar som ich v akcii ešte nevidel. Na druhej strane, Spartak niekoľkokrát. Nemajú ideálnu formu, ale pohárové zápasy sú vo všetkom iné ako tie ligové. Z môjho pohľadu sú šance otvorené a rovnaké pre oba celky,“ zaspomínal si a zdôraznil Ivan Hucko. Červeno-čírny dres obliekal v rokoch 1984 až 1988 a 1990.

Finále spojilo dva tímy, ktoré majú opačné starosti. Kým Žilina bojuje o tretiu priečku, andeli zbierajú na siedmom mieste body v skupine o záchranu. Z ostatných piatich zápasov prehrali žlto-zelení štyri a raz remizovali. Spartak ťahal za kratší koniec v dvoch prípadoch a trikrát si body rozdelil.

„Žilina je hrateľný súper. Už keď postúpila cez Michalovce som hovoril, že je to prijateľnejší variant. Zemplínčania sú viac fyzicky orientovaní, súbojovejší. Žilina je futbalovejšia. Samozrejme, netreba zabudnúť na ich kvalitu. Ak im necháte priestor, vedia byť nebezpeční. Avšak, rovnako ako Trnava, ani oni neprechádzajú ideálnym obdobím. Prehrali štyri zápasy po sebe. Psychicky na tom nebudú akoby mali byť. Pôjde o taktický boj, kto spraví menej chýb, bude úspešnejší,“ myslí si Ekhardt.

Výhodou pre futbalistov z malého Ríma môže byť vysoká podpora fanúšikov. Zo slovenského Ríma sa ich chystá tritisíc. Vstupenky vypredali v priebehu dvoch dní. Hráči sa môžu tešiť na domáce prostredie.

„Diváci sú výborný doping. Nie je to obyčajný zápas, bude to špecifické. Do finále sa nedostanete každý týždeň, ale málokedy, až výnimočne. Tým pádom hráči i všetci, ktorí sú v tom zainteresovaní, spravia všetko, aby uspeli,“ prízvukuje Hucko.

A aký scenár si Ivan Hucko s Vladimírom Ekhardtom želajú? „Zaujímavý súboj pre fanúšikov je ten, v ktorom padá veľa gólov. V tomto ich asi mnoho neuvidíme. Bol by som rád, keby sme videli aj predĺženie, no so šťastným koncom pre Spartak,“ doplnil Ekhardt „Najideálnejší scenár bude, keď dá Spartak gól v nadstavenom čase, aby súper nestihol vyrovnať (smiech). Ale nie, ideálne streliť gól, byť vo vedení. Futbal je zložitý a zároveň jednoduchý. Ťažko povedať. Teším sa na to“ uzavrel Hucko.

Finále je na programe v stredu 1.5. na štadióne FC Nitra od 18.00 hod.