So žiadosťou o rozhovor sme tentokrát oslovili človeka, ktorý trnavskému futbalu odvádza
kvalitné služby už piaty rok v rade. Do Spartaku prišiel v priebehu ´druholigovej´ sezóny
2001/2002, keď nahradil odchádzajúceho Rastislava Vincúra. Kouč brankárov a vedúci mužstva
v jednej osobe, elegán s diplomatickým vystupovaním, vždy ústretový k médiám, priateľský
človek nielen v súkromí, Spartakovec s veľkým S, jednoducho muž na svojom mieste... I taký
je boss trnavských gólmanov - Roland Praj.
ROLAND PRAJ AKO AKTÍVNY FUTBALISTA:
Mohli by ste nám priblížiť Vašu futbalovú kariéru?
"Som odchovancom Spartaka a odmalička som spätý s červeno-čiernymi farbami. Moje prvé futbalové
kroky boli na starom ihrisku na Kopánke za kostolom. Tam ma trénoval pán Novák, s ktorým sme
ako žiaci dosiahli titul majstra ČSR. Potom som prešiel do dorastu, kde ma viedol tréner
Matovič. Do ligového mančaftu ma vytiahol Stanislav Jarábek. Vtedy som mal myslím 17 alebo
18 rokov a čakala ma vojenčina. Keď som sa vrátil z vojny tréner Švec ma zaradil do mužstva,
ktoré vtedy vypadlo do druhej ligy. Podarilo sa nám postúpiť späť do prvej ligy a v roku 1993
som odišiel do budapeštianskej Dózsy Ujpést, kde som strávil tri roky. Potom som sa vrátil do
Senca, krátky čas som pôsobil v Petržalke a napokon som pôsobil v kluboch hrajúcich nižšie
súťaže Zlaté Moravce, Neded, Lokomotíva Trnava."
Istý čas ste pôsobili v Maďarsku. Ako ste sa vyrovnávali s rečovou bariérou?
"Musím sa priznať, že zo začiatku som mal veľké problémy a dorozumieval som sa cez prideleného
tlmočníka. Pomaličky som sa však do maďarčiny dostal. Je to ťažký jazyk a naša slovenčina s ňou
má len veľmi málo spoločné."
Prešli ste rukami viacerých trénerov. Na ktorého z nich si najradšej spomínate?
"Každý tréner je špecifická osobnosť, každý mi niečo dal. Či už to bol pán Novák, ktorý formoval
moje začiatky alebo neskôr tréner Švec. V dobrom si pamätám aj maďarského trénera Garamiho. S
pánom Švecom sme sa stretli neskôr i v Zlatých Moravciach."
Život futbalistu je spojený s víťazstvami ale aj s pádmi. Čo by ste zaradili medzi Vaše
najväčšie futbalové úspechy a naopak čo medzi tie najväčšie sklamania?
"Presne ste to vystihli. Futbal je krásny, keď sa vyhráva, no na druhej strane prehry človeka
veľmi bolia. Ale futbal je o tom. Treba sa naučiť žiť aj s víťazstvami, čo je príjemnejšia
stránka futbalu. Ale sú tu i prehry, ktoré veľmi bolia.
Asi najväčší úspech som dosiahol počas pôsobenia v Maďarsku, keď sme v mojej druhej sezóne
bojovali o titul. Po jesennej časti sme boli suverénnym lídrom tabuľky, lenže jar nám nevyšla
podľa predstáv a predbehol nás Ferencvárosz. Napokon sme skončili druhý v tabuľke. Napriek tomu
to boli krásne momenty. Najmä súboje s Ferencvároszom sa hrali vo vynikajúcej atmosfére, štadión
bol zaplnený do posledného miestečka.
A povedal by som, že tak ako to bol môj najväčší úspech, tak to bolo zároveň aj najväčšie
sklamanie. Po jeseni sme mali náskok sedem alebo osem bodov, všetci sme verili v zisk titulu,
no nepodarilo sa nám to."
ROLAND PRAJ AKO TRÉNER:
Spartak má veľmi dobre rozbehnutú sezónu. Čo chýba súčasnému kádru na to, aby po skončení
sezóny mohol slovenský Rím oslavovať majstrovský titul? Ktorý post by bolo potrebné
vystužiť?
"V poslednom období pre zranenie vypadli stabilní hráči Fall, Poljovka, Ujlaky a Kriss. Mladí
chlapci, ktorí naskočili miesto nich podali dobrý výkon a naznačili, že sú schopní ich nahradiť.
Musia však na sebe ešte veľa pracovať. V budúcnosti môžu byť ich nástupcami, ale predtým ich
čaká ešte veľa driny.
Čo sa týka doplnenie mužstva, zišli by sa možno dvaja hráči do zadných radov pre zvýšenie
konkurencie. Liga je dlhodobá súťaž a keď vypadne niekto pre zranenie alebo trest budeme
potrebovať adekvátnu náhradu. Prospel by nám aj príchod koncového útočníka. Na brankárskom
poste máme kvalitnú dvojku Lipčák, Hrdina."
V súčasnosti sú v Spartaku štyria seniorskí gólmani - Lipčák, Hrdina, Rybanský a Baláž.
Poprosíme Vás o stručnú analýzu kvalít a nedostatkov spomínaných brankárov.
" Martin Lipčák vyniká fantastickým reflexom. Svojou mrštnosťou nahradzuje zopár chýbajúcich
centimetrov, pretože postavou patrí medzi nižších brankárov. Azda by sa mohol zlepšiť vo
vybiehaní na centre.
Miro Hrdina výborne číta hru, dobre rieši centrované lopty a rozohrávka patrí medzi jeho silné
stránky.
Laco Rybanský bol na hosťovaní v Nových Zámkoch. Vrátil sa a bojuje o miesto v prvoligovom
kádri. Ako každý mladý brankár nepodáva stabilné výkony. Zachytal veľmi dobré zápasy, ale
niektorému mu nevyšli. Jeho doménou sú zásahy na bránkovej čiare, na svoju výšku je veľmi
mrštný a obratný. Zlepšiť by sa mal v rozohrávke a vybiehaní na centre.
Od Jura Baláža sme čakali viac než odovzdal. Teraz už by mal byť brankárom, ktorý sa bije o
miesto v lige, lenže nepotvrdzuje to. Chytal v Topoľčanoch, v lete sa vrátil naspäť. Stále
od neho čakáme viac, je u nás už dosť dlho nato, aby sa presadil v konkurencii."
V doraste sa sľubne ukazuje brankár Krajčovič. Jeho výkony vysoko hodnotí aj tréner tohto
mládežníckého mužstva Marián Kopčan. Myslíte si, že má na to, aby sa postupne prepracoval
aj do áčka?
"Sledujem ho na tréningoch brankárov. Môžem potvrdiť, že je to brankár, ktorý ak na sebe
popracuje, má perspektívu. Je síce menšej postavy, ale výbušnosť, dynamickosť a mrštnosť
patria medzi jeho prednosti. Nerobí mu problém ani rozohrávka oboma nohami. Závisí to iba
na ňom, či v budúcnosti zabojuje o miesto v kádri."
Okrem funkcie trénera brankárov zastávate zároveň aj úlohu vedúceho mužstva. Čo všetko zahŕňa
takáto práca?
"Ide o zabezpečenie ligového mužstva. To znamená vybavovanie sústredení, prípravných zápasov,
administratívy a ďalších potrebných maličkostí."
ROLAND PRAJ AKO BEŽNÝ ČLOVEK:
Máte predzápasové rituály?
"Mojim predzápasovým rituálom je dobre rozcvičiť brankára. (smiech)"
Patríte medzi trénerov, ktorí pracujú na zdokonaľovaní svojho futbalového vzdelania...
"Momentálne mám druhú trénerskú triedu a už vyše roka absolvujem štúdium Pro-licencie, ktorá
je, dá sa povedať, najvyším vzdelaním trénera. Chýba mi ešte polrok do dosiahnutia tohto
stupňa."
Keď človek berie futbal naozaj poctivo, ostane mu len minimum voľného času. Neľutovali ste
niekedy svoje rozhodnutie stať sa profesionálnym športovcom?
"Pri športe človek naozaj nemôže brať ohľad na to, či ide o sobotu, nedeľu alebo sviatok.
Jednoducho sa musí prispôsobiť danému programu. Za tie roky som si na to už zvykol, keďže
už od malička som bol k tomu vedený. Športovec nemá harmonogram ako bežný zamestnanec, ktorý
si odpracuje osem a pol hodiny a vie, že na druhý deň ho čaká to isté. U nás je to špecifické
tým, že cez víkendy sú zápasy, sústredenia. V lete máme minimum voľného času. Pokým niekto
dovolenkuje, my v absolvujeme prípravu a voľného času máme pomenej. Myslím, že aj rodina si
na to už zvykla a zmierila sa s tým."
Ako a kde najradšej relaxujete?
"Najradšej relaxujem v kruhu rodiny. V zime rád lyžujem a bežkujem, v lete zase trávime čas
pri vode."
|
|
